Zdravím. Nájde sa tu trpezlivý človek, ktorý by mi, amatérovi, vysvetlil, ČO v skutočnosti znamená ten všadespomínaný Bafflestep a ako konkrétne sa realizuje? Vôbec tomu nerozumiem a vyrozumel som z pár príspevkov, že v minulosti sa to vôbec neriešilo a teraz to je "treba" kvôli niečomu. Ale kvôli čomu?
Vďaka!

Nemám dnes príliš času to nejako obšírne fyzikálne vysvetliť. Ale rozmer prednej steny ozvučnice sa výrazne podieľa na frekvenčnej charakteristike meničov. To znamená, že od určitého kmitočtu smerom nahor dochádza k zvýšeniu citlivosti (kmitočet je závislý na priemere membrány, rozmeroch a tvare ozvučnice). Tento nárast je vhodné kompenzovať, inak má sústava "málo basov". Kompenzácia tohoto javu (bafflestepu) sa realizuje pomocou sériovej tlmivky a paralelného odporu k nej u jednopásmovej sústavy. U viacpásmových sa to obvykle rieši tak, že sa zväčší hodnota tlmivky pred basákom tak, aby sa dosiahlo vyrovnanej charaktoristiky a nedochádzalo povedzme od 500Hz k prevýšeniu a tým subjektívne úbytku basov.
Kedysi sa toto neriešilo vo výhybke. Bedne sa dávali ku stene alebo do rohov, čo bafflestep vykompenzovalo obvykle dostatočne. ak sa však dali viac do priestoru, hralo to bez basov.

Ďakujem za odpoveď! Takže ak som to dobre pochopil, treba merať hotovú bedňu s výhybkou podľa návrhu sofwaru. Podľa toho asi najskôr znižovať citlivosť sústavy, nakoľko tam treba "vyrobiť" malý hrb na basoch. 500Hz pri 3-pásme už väčšinou hrá aj stredový reprák, alebo aspoň deliaca frekvencia bas/stred, nie?
To znamená, že "po novom" keď dám takúto bedňu do rohu miestnosti, budú basy ešte viac zvýraznené? Tá kompenzácia sa robí, predpokladám, v rámci pár dB, max 3dB. Len tak uvažujem, lebo potom už musí byť riadne napráskaná výhybka súčiastkami.

Treba merať samozrejme vždy v hotovej bedni. Iné meranie pri ladení výhybky nemá zmysel.
Hrby na basoch umelo vytvárať netreba, to je zbytočné. Ozvučnica Ti len vytvorí nárast citlivosti na stredoch (resp. pokles na basoch) a toto treba adresovať vo výhybke, aby sa dosiahol vyrovnaný priebeh. Nič viac, nič menej. Kompenzuje sa podľa potreby...niekedy čiastočne, niekedy úplne - takže väčšinou o 3-6dB. O toľko potom klesne aj celková citlivosť sústavy. Ak je citlivosť basáku 90dB, pri plne kompenzovanom bafflestepe obvykle klesne na cca 84dB. Kompenzácia bafflestepu obvykle nijak zvlášť nekomplikuje výhybku.
A áno, pri umiestnení takto vykompenzovanej sústavy do rohu miestnosti budú basy zvýraznené, ako keby si pridal basy na zosilňovači.

Pre jona,
vplyv ozvučnice (bafflestep) sa môže korigovať aj na nízkej výkonovej úrovni, v zosilňovači. Má to tú prednosť, že sa môžu k individuálnej spokojnosti plynulo kompenzovať vlastnosti ľubovolnej ozvučnice a aj vplyv jej umiestnenia. Takúto kompenzáciu používajú elektronické (niekedy uvádzané aj ako aktívne) výhybky. Účinok obvodu je blízky klasickému regulátoru hĺbok. Vhodnejší je ale obvod s prepínaním bodu nasadenia a zdvihu zosilnenia. Ja používam obvod z elektronickej výhybky Sony TA-4300 (publikovanej v HaZ 10/70 na str. 369), ktorá tieto požiadavky uspokojivo splňuje.

TheLastUnicorn: Ďakujem! Ideálne by asi bolo navrhnúť bedne priamo na dlhodobé miesto posluchu.

Xeon_sk: Ďakujem! Je možné sa k uvádzanej aktívnej výhybke dostať na internete? Pýtal som sa uja gúgla, ale nevyhodil nič rozumné. Vďaka!

Áno, ak si staviaš bedne pre seba, tak sa môžeš s kompenzáciou bafflestepu hrať podľa vlastnej potreby. Občas totiž z priestorových dôvodov neostáva nič iné, ako dať bedne ku stene do rohov. Vtedy v podstate kompenzovať BS ani netreba. takisto ho nekompenzujeme v prípade, že ideme bedne napájať slabším zoislňovačom a naháňame každý decibel citlivosti.
Čo sa aktívnej výhybky týka, simuluje sa presne v tom istom software-i, ako pasívna. Napr. taký LspCad. Pri ladení novej výhybky si môžeš vybrať medzi aktívnou a pasívnou. Všetko to, čo sa dá robiť na pasíve sa dá aj na aktíve. Jednoduchšie to ale pochopiteľne nie je. Možno len lacnejšie (OZ a svitkáče malých hodnôt nestoja ani zďaleka toľko, čo veľké vzduchové tlmivky a veľké svitkové kondy)...

Pre jona:
Dal som to pred pár rokmi na ulozto.cz pod názvom ´Sony TA-4300 schéma zapojenia´, nájdeš to pomocou Google.

TheLastUnicorn: Vďaka za ďalšie objasnenie. Určite to je výhoda upraviť si bedne podľa svojich požiadaviek. Len taký napr.ja musím siahnuť po nejakom hotovom návrhu. Teda aspoň zatiaľ. Možno to niekedy pochopím a dostanem sa aj k návrhu výhybiek.

Xeon_sk: Díky! Už to mám.

Tak pokiaľ Ti ide o stavbu jedných bední, tak rozhodne kópiu nejakého projektu (treba ale vybrať slušný), alebo stavebnicu (odladenú - nie nejaký dexon), alebo s niekým prediskutovať osadenie a mechať mu to zmerať + navrhnúť výhybku.
Ak Ťa to ale baví a chceš sa venovať stavbe bední aktívnejšie, je vhodné pokračovať v zbieraní informácii, naučiť sa merať a simulovať. Najprv simulovať ozvučnice, potom merať impedanciu + TS parametre, potom frekvenčnú charku, fázu atď.

No chcel by som spraviť pre seba dačo, pre otca a možno pre sestru.
Totemy sú slušné projekty?

Ja osobne som ich ešte nepočul. Takže za seba povedať neviem...ale referencie majú dobré, tak by to malo stáť za to.

Myslel som si Uvidíme, čakám na Totem 80 a potom uvážime čo sa dostane k realizácii.