martin11 píše:
Potom som ich natáčal asi tak 20 – 30° aby sa osi pretínali tesne pred miestom,kde zvyknem počúvať.
To nestačí. Reprosústavy treba natočiť viac, tak, aby ich osi boli odklonené cca 20 st. od miesta posluchu. Potom to bude fungovať tak, ako je to na obrázku z odkazu vyššie. Máš to tam aj vysvetlené. Vyzerá to trochu zvláštne, ale funguje to.
Pri správnom natočení je práveže vhodné miesto pre posluch oveľa širšie (ideálne miesto je vždy v strede).
Zvuk sa mení hlavne pohybom v osi medzi reprosútavami. Keď sa k reproústavám priblížiš, pribudnú výšky. Keď sa vzdiališ, výšky ubudnú. Spôsobuje to smerovosť reprosústav a gunguje to ako korekcie. Ale mimo tejto osi sú rozdiely nízke. U mňa nižšie, ako keď som mal (staršie) reprosústavy natočené tak, aby sa ich osi pretínali za miestom posluchu. Aj mimo priestoru ohraničeného reprosústami je zvuk stále prijateľný, frekvenčne vyvážený. "Nezmiznú" výšky, ako pri "klasickom" umiestnení.
Ak má izba slúžiť aj na bývanie, tak treba rátať aj s kompromismi. Ani ja to nemám ideálne, medzi reprosústavami a miestom posluchu mám napríklad stolík.
Ale je dobre poznať možnosti (ako to funguje) a dosiahnuť optimálny výsledok v rámci možností. Nejaká "špeciálna posluchovka" by ma asi nebavila. Hudbu chcem počúvať v prostredí, v ktorom sa cítim príjemne a viem v ňom (aj popri posluchu) robiť aj niečo iné.
Korekcie na zosilňovači nepoužívam, pri dobrých nahrávkach ich nepotrebujem. Občas ich použijem len pri zle nahraných CD. Zopár audio súborov som si upravil v programe Audacity. Napríklad album Asia - Asia (1982). Ten mal bez pridaných (problematických) basov "ujačaný" zvuk. Alebo Fermáta - Huascaran (1977), ten potreboval ubrať basy aj výšky, inak to bolo nepočúvateľné (a to mám pôvodnú neremasterovanú verziu).